MAKUKI ateliér

Makuki ateliér je miesto, kde sa dospelí aj deti učia kresliť, maľovať a kreatívne myslieť. Tam sa zbavujú strachu z prázdneho papiera, frustrácie z prvých výsledkov. Učia ruku, aby poslúchala myseľ a tak kreslia veci, ktoré už roky nosia v hlave.

Pod vedením Jána Baláža kreslia bez zbytočných akademizmov a teórie.

Vystavené diela

Veronika Kohútová - Ľudia pod nánosom

Všetci máme na sebe špinu, no keď ju očistíme, všetci sme rovnako ľudia.

Alena Mazánová - Nezlomný

„Na poliach flámskych kvitnú maky divé,

rad za radom lemujú biele kríže clivé.

Tu ležíme.

Na oblohe škovránky statočne svoju pieseň spievajú,

hukotom zbraní pod nimi neprestajne rušenú…“

Úryvok z básne „V poliach Flámska“ od kanadského vojenského lekára Johna McCrae, ktorý svoju bolesť z útrap v I. svetovej vojne tlmil písaním básní. Táto báseň sa stala inšpiráciou pre symbol spomienky na obete vojny a symbol obnovy, ktorým je divý mak. Divý mak však tento symbol stelesňuje aj vďaka ohromnej životaschopnosti jeho semienok, ktoré aj po desiatkach rokoch vegatačného pokoja v nepriaznivých podmienkach dokážu vyklíčiť.

Vďaka tejto životaschopnosti zažiarili tieto nádherné červené maky na zdevastovaných poliach po najťažších bojoch I. svetovej vojny. Tieto odolné kvietky kvitli uprostred toľkej pustatiny v tisícoch a tisícoch. Deň červených makov je medzinárodným dňom vojnových veteránov, a dňom vzdania úcty obetiam všetkých vojnových konfliktov a viery v mierovú budúcnosť. Pripomíname si ho 11. novembra.

Bianka Hajková - Nepovšimnutá

Ahoj,

Som antická bohyňa mieru Eirene. Kedysi som bola uctievaná, vážená, velebená. Dnes som ostala zabudnutá a nepovšimnutá. Moje posolstvo bolo neraz pošpinené a nie je samozrejmosťou ani v súčasnom svete. Som tu, aj keď ma nevnímaš. Verím, že som svoju moc úplne nestratila a žije v tebe v podobe rešpektu, úcty, empatie a ohľaduplnosti. Využi ju – porozumenie a mier treba neustále budovať… Sama to nezvládnem… Pozastav sa a zamysli, kam povedú tvoje ďalšie kroky?

Alena Hrašnová - Nádej

Kamila Kabirov - Ak tu nie sú ďalšie nápisy, dostali sme sa z toho

@alettier_kamila_kabirov

Rodičia sa snažia svoje deti zabezpečiť a pripraviť ich na budúcnosť, dať im do života základy. Umelec chystá svoje plátno, maľuje ho základnou farbou.

A potom, jedného dňa, príde vojna a všetko otočí naruby. Deti sa schovávajú v pivniciach a na miesto na plátna, maľujú na steny. Odkazy, odpočítavanie dní, malé obrázky…

Plátno bolo z väčšej časti natreté podkladovou farbou a potom otočené naruby. Je na ňom výber obrázkov, ktoré po sebe zanechali deti, skrývajúce sa pred ruskou agresiou v pivnici v Mariupole. O ich ďalšom osude nemáme žiadne informácie, okrem Natálii, ktorá ušla do Poľska.

Aj ja občas píšem na steny. Návrh si pred tým starostlivo pripravím, na mieste všetko vymeriam, urobím náčrt ceruzkou. Odfotím, dám na instagram, len aby sa nezabudlo…

Zobrali si len najpotrebnejšie veci a utekali sa schovať. Pôvodne mali ísť do divadla, ale tam už nebolo miesto… Skončili v budove univerzity v Mariupole. Steny sa stali ich denníkom a plátnom zároveň. Sú plné útržkov o ich živote, o nádeji a strachu. Dúfali, že sa nezabudne…