Po mame zdedila cit pre estetiku, po otcovi lásku k poézii. Profesionálne sa venuje arteterapii, no v súkromí píše básne.
Lucka počas Večera talentov 
Za študentských čias
Lucia Golisová sa narodila v slovenskom Liverpoole, tak niektorí prezývajú Prešov. A to pre jeho osobitý vzťah k hudbe. Ani Lucku tento fenomén neobišiel, no prejavil sa na jej pohybových zručnostiach. Od piatich rokov navštevovala hodiny tanca. Popritom sa stíhala aktívne venovať skautingu a neskôr sa zúčastňovala environmentálnych projektov vo viacerých krajinách Európy. Pri výbere vysokej školy napokon nevyhralo umenie, ale záujem o ľudskú dušu – psychológia. Takto Lucka zakotvila v Trnave.
A práve kombinácia odvahy, jemnosti a citu sa pretavila do jej básní. Lucka v poézii siaha za oponu a nebojí sa ukázať aj svoju krehkosť. Necháva sa inšpirovať krásou, ktorá ju obklopuje, emóciami, ktoré ju zasahujú a životnými skúsenosťami. Najnovšie básne, ktoré čítala aj na nultom ročníku Večera talentov, hovoria o jej materstve a prežívaní vzťahu s dcérkou.
Hoci je poézia súčasťou jej života, sama sa za umelkyňu nepovažuje. Hovorí o sebe skôr ako o „vnímateľke umenia“. Pred materskou dovolenkou sa profesijne venovala diagnostike porúch autistického spektra v autistickom centre v Bratislave a prostredníctvom arteterapie pracovala s deťmi. Počas materskej dovolenky sa vrátila k doktorandskému štúdiu na Univerzite Komenského v Bratislave.